História

Bodypiercing ma všeobecne dlhú históriu.

V podstate je možno pozerať na tento proces dvojakým spôsobom. V prvom rade sú tieto praktiky známe od počiatku existencie ľudstva a často mali význam rituálny či náboženský a boli prevádzané hlavne primitívnymi komunitami a kmeňmi. Ďalším hľadiskom je novodobá história piercingu, ako javu, ktorý sa stal populárny a začal sa šíriť masovejšie zhruba od polovice 70. rokov po dnes.

Zatiaľ čo v počiatku bol bodypiercing hlavne undergroundovou záležitosťou, dnes je už prakticky všeobecne prijímaný a ľudia ho berú ako bežnú vec, tzn. že na základe pôvodne etnografického pôvodu sa bodypiercing cez vývoj 20. storočia stáva prakticky bežným javom.

Samozrejme pohnútky, pre ktoré si ľudia nechávajú  robiť piercing, sú rôzne. U niekoho je to jednoduchá túha štylizovať sa, z dôvodu estetického vzhľadu a pod., u ďalších je to príjemný pocit zmyslového zážitku a vyvolávanie príjemných pôžitkov, nezriedka to býva záväzok či pomer k určitému kolektívu či skupine ľudí, inokedy je to revolta voči súčasným pomerom, vyjadrenie extrémneho individualizmu a mnoho ďalších dôvodov.

Z počiatku bol bodypiercing považovaný za bizarný a stal sa súčasťou izolovaných sexuálnych experimentov a hral významnú úlohu ako aspekt v sadomasochistickej komunite. V období hippies sa objavili prvé piercingy ušných lalôčikov i u mužov, avšak stali sa nadlho jedinými. Samozrejme myšlienka bodypiercingu, ako možného alternatívneho štýlu postupne prenikala do povedomia západného sveta. Prvým výbuchom bola punková vlna. Punk vtrhol do verejnosti života v roku 1975 a svojimi všadeprítomnými zatváracími špendlíkmi po prvýkrát predviedli piercing verejnosti. V roku 1978 si Jim Ward a Doug Malloy, ktorí sú považovaní v USA za otcov moderného piercingu, otvorili v Hollyvoode v Los Angeles profesionálne piercingové štúdium „The Gauntlet“ – vhodená rukavica. Túto činnosť síce obaja prevádzali už aj predtým dlhšiu dobu u priateľov a členov homosexuálnej komunity, ale teraz sa predmet ich záujmu dostal k širšej verejnosti a presiahol hranice izolovaných komunít. V tej dobe bola situácia v Európe a to vo Veľkej Británii ďaleko komplikovanejšia. Tu vykonával túto činnosť len Alan Oversby, prezívaný Mr. Sebastian. V tej dobe bolo stanovisko anglickej justície k bodypiercingu negatívne a zamietavé. I tento muž však dokázal rozšíriť piercing na širší okruh ľudí. V novembri 1983 vznikol v Londýne klub Skin Two, kde sa schádzali ľudia nielen so sexuálnymi úchylkami, ale i mládež podliehajúca módnym vplyvom, hviezdy pop kultúry a objavovali tak kúzlo piercingovej módy.

V ranných osemdesiatych rokov sa stal bodypiercing súčasťou imidžu mnohých uznávaných hudobníkov. V druhej polovici 80. rokov prijala bodypiercing ako jednu z foriem zdobenia ľudského tela takmer celá klubová kultúra.

Začiatkom 90. rokov vyšla dôležité knihy „Modern Primitives“, kde tento termín začal používať Fakir Musafar, ktorý sa v posledných tridsiatich rokoch zaujímal o rôzne metódy zdobenia ľudského tela a je považovaný za ďalšieho otca piercingu v USA. V tomto období vo Veľkej Británii zároveň prebiehal tzv. spannerov proces, ktorého podstatou bolo odsúdenie jedenástich obvinených na základe videokaziet natočených skupinou homosexuálov, kde svoju úlohu zohral i bodypiercing. Výsledok súdneho rozhodnutia jasne stanovil hranicu medzi bodypiercingom ako ozdobou a ako sexuálnou pomôckou.

Súčasnosti na začiatku ďalšieho tisícročia rastie záujem o bodypiercing. Zdá sa teda, že moderná civilizácia začala konečne akceptovať bodypiercing ako jednu z najstarších foriem zdobenia ľudského tela.